Anténa CONFERENCE! 2.ročník

2.ročník odbornej konferencie siete Anténa si kladie otázku: Je predstava budúcnosti možná ?

Zámerom 2. ročníka konferencie siete Anténa je pokus o spoločné hľadanie odpovedí na otázky o udržateľnosti a rozvoji kultúry v kontexte globálneho sveta - jeho stavu, vyhliadok a možností kultúrnych aktérov ovplyvňovať ho na lokálnej úrovni.

23-24. september 2021

Nová Cvernovka, Bratislava

Vstupné na prvý deň podujatia je 7 eur. Predpredaj:

VSTUPENKY

Program konferencie

1.deň, 23.9.2021

Otvorenie konferencie

9:45-10:00

Kultúra udržateľnosti /// Planéta, demokracia, dôvera - zvládneme to?

10:00 - 12:00

Úvodný príspevok k téme: Michal Hvorecký

Panelová diskusia, hostia: Robert Repka (dramaturg, kultúrne centrum Diera do sveta), Michal Hvorecký (spisovateľ, publicista, prekladateľ, riaditeľ knižnice Goethe-Institut, Bratislava), Lýdia Grešáková (sociologička, výskumníčka, publicistka, Spolka),

Moderátor: Laco Oravec

Ostatná správa medzivládneho panelu OSN pre zmenu klímy z augusta tohto roka svojou naliehavosťou nevyvoláva žiadne pochybnosti o nevyhnutnej potrebe zásadných politických, spoločenských a ekonomických zmien vo vzťahu k ďalšej udržateľnosti života na Zemi ako ho poznáme. Podľa vedeckej komunity aj pandemická globálna kríza v užšom zmysle súvisí s ľudským konaním - v tomto prípade jeho vplyvom na úbytok biodiverzity - a môže byť iba akousi predzvesťou ďalších vážnych kríz a katastrof, pričom mnohé sa v rôznych častiach sveta už na lokálnej úrovni odohrávajú. Nárast nerovnosti, politická nestabilita, obrovské skupiny ľudí utekajúcich pred vojnami či výčinmi počasia, úbytok spoločenskej dôvery a rovnako dôvery v demokraciu sú sprievodnými javmi bezprecedentnej hrozby v podobe globálnej klimatickej krízy. Otázkou je, akú rolu pri tomto stave sveta a jeho vyhliadok môže zohrávať kultúra.

Čo sme sa mohli v širšom zmysle naučiť vďaka zmenám, ktoré priniesla globálna pandemická kríza?
Čo ďalšie môžeme očakávať a potrebujeme vedieť, aby sme sa dokázali lepšie pripraviť?
Čo potrebujeme robiť inak a lepšie, aby sme efektívnejšie prispievali k záchrane planéty?
Ako súčasný globálny vývoj ovplyvňuje vyhliadky demokracie, ktorej výsadám sa v našej časti sveta tešíme?
Dokážeme vôbec ako kultúrni aktéri prispievať k jej prehlbovaniu a zlepšovaniu spoločnosti? Čím a ako môžeme z perspektívy kultúrnych aktérov intenzívnejšie prispievať k rozvoju dôvery, spolupatričnosti a solidarity v snahe odvrátiť jej prebiehajúci rozpad?
A záleží nám na tom?

Kultúra udržateľnosti /// Stagnácia v projektovom provizóriu, alebo systematický rozvoj?

13:00-15:00

Úvodný príspevok k téme: Bohdan Smieška, platforma KU.BA
Panelová diskusia, hostia: Katarína Hrdá Trnovská (riaditeľka, Galéria mesta Bratislavy), Michal Nižňan (Ministerstvo kultúry SR), Jozef Kovalčík (riaditeľ Fondu na podporu umenia), Zuzana Psotková (generálna manažérka, Tabačka Kulturfabrik)
Moderátor: Bohdan Smieška

Pandemická kríza vyostrila viaceré dlhodobé problémy systémovej povahy, ktoré bránia profesionálnym subjektom najmä z prostredia nezriaďovanej kultúry stabilizovať svoju činnosť a systematicky sa venovať svojmu komplexnému rozvoju. Rôznemu spektru problémov čelia aj príspevkové kultúrne inštitúcie. Sú to najmä administratívne obmedzenia ale často aj nedostatočná finančná podpora od zriaďovateľa, ktoré sa v praxi len ťažko prekonávajú a obmedzujú ich operatívnosť v hospodárení i v samotnej činnosti. Ministerstvo kultúry SR nedávno predstavilo svoj zámer pripraviť novú štátnu verejnú politiku v oblasti kultúry v podobe Stratégie rozvoja kultúry do roku 2030. Kľúčovou otázkou sa javí, z akého typu poznania a skúsenosti bude táto stratégia vychádzať a ako bude brať do úvahy potreby vnútorne výrazne diferencovaného kultúrneho sektora a jednotlivých kultúrnych aktérov vychádzajúcich z odlišného inštitucionálneho prostredia.

Aké typy dlhodobých cieľov si vytyčujeme a aké miesto medzi nimi majú ciele súvisiace s vlastným inštitucionálnym rozvojom, resp. samotnou udržateľnosťou?
Čo sú kľúčové prekážky stabilizácie a ďalšieho rozvoja zriaďovaných aj nezriaďovaných kultúrnych inštitúcií?
Akú budúcnosť kultúry a nášho miesta v nej chceme vidieť, alebo si dokážeme predstaviť?
Čo v tejto súvislosti potrebujeme redefinovať a ako?
Aký typ reformy potrebuje slovenská kultúra ako celok, vzhľadom na to, že ideálne podmienky na svoj rozvoj nemajú ani zriaďované, ani nezriaďované kultúrne inštitúcie?
Dokážeme vôbec širšej verejnosti sprostredkovať koncept významu a hodnoty kultúry?
Aké nové typy vzťahov potrebujeme rozvíjať so svojím publikom a ako to robiť?

Kultúra udržateľnosti /// Ako to celé prežiť?

15:30-17:15

Úvodný príspevok k téme: Milan Zvada
Panelová diskusia, hostia: Milan Zvada (dramaturg a prekladateľ, kultúrne centrum Záhrada), Péter Hunčík (psychiater a spisovateľ), Emília Rigová (umelkyňa, performerka)

Moderátor: Patrik Krebs, Divadlo bez domova

Dodnes sa mnohé nezávislé kultúrne subjekty, ktorých umelecká zakotvenosť na scéne je potvrdená rokmi ich existencie i uznaním kritiky a publika, boria s problémami v podobe neadekvátnych alebo nákladných priestorov či zastaranej technickej infraštruktúry. Odhliadnuc od limitovanej materiálnej dimenzie ich existencie je však ešte charakteristickejším javom problém prekarizovaných, nízko platených pozícií vo všetkých profesiách - od umeleckých, cez prevádzkovo produkčné a technické, až po akútny nedostatok ľudských kapacít potrebných na kvalitné riadenie rozvoja organizácií. Všetci robia všetko a veľa a navyše je často potrebný ešte nejaký ďalší úväzok navyše, aby bolo na odvody či nájom.

Ako zvládať tlak a úzkosť prameniacu z permanentného provizória?
Ako nevyhorieť, či nezblázniť sa?
Dokážeme si navzájom pomáhať?
A spočíva nádej na možnú revitalizáciu v kolektívnej či individuálnej pomoci, alebo v systémových inštitucionálnych alebo spoločenských zmenách?

2. deň, 24.9.2021

Interaktívny workshop: Hľadanie zdieľaných predstáv budúcnosti - lektor: Patrik Krebs

9:00 - 12:30

Dizajn zážitkového workshopu by mal prispieť k lepšiemu porozumeniu aktérov pôsobiacich v prostredí nezávislej kultúry obmedzeniam, ktoré sú prekážkami ich ďalšieho individuálneho aj inštitucionálneho rozvoja. V projektívnej časti by mal vytvoriť priestor na skupinovú aktivitu zameranú na pozitívne formulovanie budúcnosti v tomto kontexte, pričom sa môže jednať tak o veľmi konkrétne predstavy, ako i o asociatívne predstavy zahrňajúce široké spektrum toho, čo vnímame ako kultúru.

Dôležitý je proces, hra, imaginácia a zážitok, nie výsledok. Maximálny počet účastníkov 15.

Organizátor: