Anténa prijala pozvanie na dnešné stretnutie — nie však preto, aby sme diskutovali o potenciálnych úpravách a aktualizácii zákona o FPU; o modeloch, ktoré môžu zefektívniť a zlepšiť celkové fungovanie fondu; či o spravodlivom a čitateľnom prerozdeľovaní finančných zdrojov. Ale preto, aby sme ministerstvu pripomenuli, že už vyše dvoch rokov upozorňujeme spolu s ďalšími organizáciami na všetky deštruktívne kroky a následky, ktoré spôsobila novela Zákona o Fonde na podporu umenia z roku 2024.
V prvom rade chceme povedať, že FPU fungoval do prijatia novely profesionálne, transparentne a funkčne plnil svoje hlavné poslanie. Vznik fondu nebol prejavom politického rozmaru, ale kvalitným pokusom zaviesť do praxe princíp rozhodovania nazývaný “arm’s length”, ktorý je zlatým štandardom v demokratických krajinách. Tento princíp spočíva v odpolitizovaní rozhodovania o verejných dotáciách a vytvára predpoklady pre nezávislé, odborné a spravodlivejšie rozdeľovanie verejných zdrojov.
Novelou zákona z roku 2024 bol tento princíp popretý a v súčasnosti je fond práve naopak predĺženou rukou Ministerstva kultúry, o čom svedčí aj dnešné stretnutie. Považujeme preto za nevyhnutné na tomto mieste zhrnúť, čo všetko deštrukcia Fondu na podporu umenia zahŕňa:
1. Politizácia a ideologizácia Rady FPU
Novelou zákona sa zmenil počet členov Rady FPU, pričom všetkých vymenúva priamo ministerka kultúry a väčšinu z nich svojvoľne — teda bez návrhu inej inštitúcie. Zároveň Rada dostala kompetenciu finálne rozhodovať o podpore projektov, čím si ministerstvo zabezpečilo politický vplyv na jej rozhodovanie. Namiesto odborného rozhodovania Rady tak sledujeme jej ideologickú podriadenosť vedeniu ministerstva.
2. Výrazné zásahy do rozhodnutí odborných komisií a ich postupný rozklad
V dôsledku vysokého počtu zásahov Rady FPU do odporúčaní odborných komisií sa začal ich postupný rozvrat, keď ich členovia sa buď na protest vzdali členstva v komisiách alebo im Rada odmietla predĺžiť mandát. To vyústilo až do tohtoročného vzniku univerzálnych odborných komisií, ktoré nemajú s odbornosťou už nič spoločné. Navyše Rada masívne využíva možnosť menovať náhradníkov do univerzálnych odborných komisií a dosadzuje tam svojich lojálnych ľudí. Dnes preto nemožno považovať za nezávislú a odbornú už ani jednu fázu rozhodovania o projektoch.
3. Neodborné zloženie a nekompetentné fungovanie Rady FPU
Zloženie Rady bolo za posledné 2 roky úplne obmenené, pričom do rady boli menovaní aj členovia bez potrebnej praxe, ale najmä bez nevyhnutnej dôvery širšej kultúrnej obce. U viacerých členov netušíme, kto ich do Rady nominoval a nepoznáme ich životopisy. Niektorí členovia Rady sa navyše opakovane dostávajú do konfliktu záujmov pri rozhodovaní o projektoch. Rada taktiež opakovane rozhoduje v rozpore s internými predpismi fondu, na čo boli viackrát upozornení referentmi.
4. Strata transparentnosti
Napriek tomu, že ministerka hovorí o zvýšení transparentnosti fondu, opak je pravdou. Fond v súčasnosti nezverejňuje odporúčania odborných komisií a preto nie je možné posúdiť finančný objem zásahov Rady. Fond prestal zverejňovať aj to, ako hlasovali jednotliví členovia Rady. Zároveň nie je jasné, na základe akých kritérií Rada rozhoduje, keďže kritériami sú viazané iba odborné komisie. Navyše kvôli technickej chybe fond už niekoľko mesiacov uvádza pri všetkých rozhodnutiach iba formuláciu “Rada hlasovaním zmenila návrh odbornej komisie na: podporiť žiadosť” — a to aj v prípadoch, keď dôjde k zníženiu navrhovanej sumy.
5. Deštrukcia kultúrneho ekosystému
Po zásadnej zmene štruktúry podpornej činnosti v roku 2026 sledujeme rozpad kultúrneho ekosystému, ktorý existenčne ohrozuje nezávislé kultúrne a rezidenčné centrá či divadlá a paralyzuje zbierkotvornú činnosť múzeí, galérií a knižníc. Zrušením podpory pre výskum, herný priemysel, ale aj pre regionálnu osvetu a tradičnú kultúru, fond prehĺbil únik talentov a komercionalizáciu kultúry. V konečnom dôsledku tieto zmeny zasahujú samotných divákov, pretože sa radikálne znížila dostupnosť a rozmanitosť kultúry v regiónoch Slovenska. Navyše dokument Zásady a priority podpornej činnosti na rok 2026 je plný rozporov a nelogických zmien, ktoré výrazne komplikujú prijímateľom podpory implementáciu projektov.
6. Absencia komunikácie
Fond nevedie žiadny dialóg s kultúrnou obcou. Napriek výzvam viacerých platforiem Rada v roku 2025 odmietla akúkoľvek diskusiu so zainteresovanými organizáciami. Dnes je 14. september 2026 a my opäť nemáme žiadne informácie o Zásadách a prioritách podpornej činnosti na rok 2027, netušíme, či vôbec tento dokument vzniká a FPU opäť neuskutočnil žiadne stretnutia so žiadateľmi, ani neumožnil zásady pripomienkovať.
7. Šikana vybraných žiadateľov
Fond sa dopúšťa šikany kultúrnych organizácií, ktorej najvypuklejším príkladom bolo protizákonné “zrušenie” viacročných zmlúv, následne neopodstatnený audit týchto projektov, ktorý nepriniesol žiadne závažné zistenia, len niekoľkomesačné zdržanie celého procesu podpísania dodatkov a vyplatenia dotácií na rok 2026. Samotné uznesenie Rady FPU z marca pritom nebolo doteraz zrušené. A podpredseda Rady FPU naďalej blokuje podpis dodatku jednému prijímateľovi ‒ Nadácii Milana Šimečku.
8. Výrazné meškanie
Aj keď fond deklaruje dodržiavanie zákonných lehôt, celý proces rozhodovania o žiadostiach, zazmluvňovania projektov a vyplácania financií je oproti minulosti omeškaný o niekoľko mesiacov. Bolo štandardom, že fond v minulosti zverejňoval prvé rozhodnutia ešte na konci roka. V roku 2026 boli prvé rozhodnutia zverejnené až 18. 3. a prvé zmluvy zverejnené až v máji. To výrazne komplikuje plánovanie a realizáciu projektov.
9. Personálna vyprázdnenosť a zlé pracovné podmienky
Fond je dnes po odchode väčšiny dlhoročných zamestnancov a zamestnankýň personálne a manažérsky zdecimovaný. Viacerí z nich pritom hovoria o šikane a perzekúcii zo strany riaditeľa fondu. Nedávna kauza odpočúvania zamestnancov asi najlepšie ilustruje situáciu a atmosféru vo fonde, ktoré nevytvárajú predpoklady pre jeho efektívne a profesionálne fungovanie.
10. Súdne spory a správne konania
Voči FPU je dnes vedených viacero trestných, občianskych aj správnych procesov, čo len dokazuje hlboký rozvrat tejto inštitúcie.
S ohľadom na vyššie uvedené sme presvedčení, že deštrukciu funkčného verejnoprávneho fondu nie je možné napraviť žiadnymi čiastkovými zmenami. Za jediné riešenie považujeme komplexnú zmenu zákona a návrat k modelu FPU spred roka 2024 s posilnením mechanizmov jeho ochrany pred politickým ovládnutím ‒ napríklad formou menovania členov Rady len na návrh konkrétnych, rešpektovaných kultúrnych, umeleckých, vzdelávacích a samosprávnych združení; definovaním minimálnej štruktúry podpornej činnosti v zákone či automatickým navyšovaním rozpočtu fondu o infláciu.
Na záver sa dôrazne ohradzujeme proti akýmkoľvek návrhom zrušiť Fond na podporu umenia a nahradiť jeho činnosť inými finančnými mechanizmami. Kultúrna obec na Slovensku čakala na verejnoprávny fond niekoľko desiatok rokov a jeho založenie znamenalo obrovský ‒ kvalitatívny aj kvantitatívny ‒ posun vo financovaní kultúry. Žiaden iný finančný mechanizmus nedokáže pokryť financovanie kultúry v porovnateľnom objeme a diverzite, s porovnateľnými odborným zastrešením a s porovnateľnou stabilitou a predvídateľnosťou. Vyzývame ministerku Šimkovičovú, aby vo verejných vyhláseniach prestala zrušenie fondu uvádzať ako jednu z potenciálnych alternatív.
